Slovenský martýr – Ľudovít Jaroslav Šulek sa narodil 12.9.1822 v Sobotišti, v národne uvedomelom prostredí rodiny evanjelického kňaza a učiteľa Jána Šuleka. Ľ.J.Šulek v roku 1841 začal študovať na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu sa prvýkrát stretáva s Ľudovítom Štúrom. A práve Štúr bol tou osobnosťou, ktorá mala rozhodujúci vplyv na rozvoj osobnosti mladého Ľ. Šuleka. Šulek si pozorne zapisoval do svojho denníka množstvo poznámok, hlavne výrokov Ľ. Štúra, ktorý sa stal jedným z významných prameňov Šulekových názorov na dianie na Slovensku a na kvasenie v Uhorsku. Šulek aktívne pôsobil v Slovanskom ústave, kde pôsobil aj Štúr. Na pôde ústavu odznievali prednášky, básne slovenských básnikov, kultúrno-politické prejavy, alebo vlastné prednášky študentov lýcea.
V Šulekovi vyzrel mladý muž so záujmom o publicistiku. Šulek v roku 1843 ukončil svoj denník a ďalšie krátke obdobie jeho života ostáva medzerovité a máme len kusé správy o jeho činnosti. Možno by bol denník ukončil, podobne ako ostatní národovci po meruôsmych revolučných rokoch, aby verejnosť oboznámil s jednou dôležitou etapou vývoja Slovákov v 19.storočí. Podobne v kusých zlomkoch sa nám zachovala aj jeho básnická tvorba. Dňa 13.marca 1845 Šulek odchádza pokračovať v štúdiu evanjelickej teológie do Halle. Dňa 1.8.1845 sa zjavuje prvé číslo Štúrových novín, kde Šulek prispieva svojou prvou informáciou o národných oslavách na Javorine, kde účastníci zapálili vatru, prednášali básne a zaspievali večernú nábožnú pieseň.
Od roku 1846 sa Šulek stáva Hurbanovým kaplánom v Hlbokom. Ľudovít si všimol nevšednú Hurbanovu aktivitu. Šulek sa zapájal do zložiek národnej práce zakladaním knižníc a nedeľných škôl. Mnohokrát zastupoval Hurbana v kňažských povinnostiach. Vydaním Marcových zákonov v Uhorku, ktoré nebrali do úvahy práva ostatných národov, sa situácia v Uhorsku vyhrotila. Vedúce osobnosti slovenského národa organizovali ľudové zhromaždenia s cieľom pripraviť Žiadosti slovenského národa, ktoré obsahovali okrem jazykovo-kultúrnych požiadaviek aj sociálne požiadavky ľudu žijúceho na Slovensku. Preto dňa 28.4.1848 Hurban a Šulek v Brezovej pod Bradlom zorganizovali veľké zhromaždenie, kde prišlo asi 3000 ľudí a predniesli Žiadosti slovenského národa. Potom bolo zvolané celonárodné zhromaždenie do Liptovského Mikuláša, kde Ľ. Šulek a J. Bôrik boli delegovaní odovzdať Žiadosti stoličnému predstaviteľovi do Nitry, sídla župy ako Nitrianske žiadosti slovenského národa. Na zhromaždení v Nitre Šulek informuje o žiadostiach slovami „Slovákom vyšla hviezda a prišla doba, v ktorej si budú môcť vydobyť svoje práva“. Šulek spolu s Bôrikom boli lapení a odvedení do zajatia. Napriek mnohým vyjednávaniam za ich prepustenie sa vyšetrovanie preťahovalo a väznených neprepustili. Bôrik mal viac šťastia ako Šulek, lebo zo zdravotných dôvodov sa dostal do nemocnice, odkiaľ sa mu podarilo utiecť.
Šulek väznený bez rozsudku pre zlé zaobchádzanie a mučenie zomrel 17. júna 1849 v kazematoch komárňanskej pevnosti. Zomrel nádejný slovenský vlastenec a evanjelický farár, ktorý mal predpoklad a vzdelanie pre vedeckú prácu, publicistickú činnosť a básnickú tvorbu. Vo svojom krátkom, ale činnom živote, nedožitých 27 rokov, sa usiloval o zabezpečenie národného vývoja Slovákov v nepriaznivých pomeroch v Uhorku. Pochovaný je v našom evanjelickom cintoríne v Komárne. Hrob Ľudovíta Jaroslava Šuleka bol zaradený do zoznam národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
17. 6.2018 Spracoval: MUDr. Tibor Krátky