Recenzia muzikálu ZVER

Prišiel som na Zver a uvidel človečinu…

Schopnosť vytvárať súdy o neznámom na základe známych vecí, ktoré toto neznámo obklopujú, je nesporne veľkou evolučnou výhodou človeka. Avšak táto výhoda sa nemusí vždy vyplatiť a často nás privedie k veľmi nesprávnym dedukciám.

Bol som na divadelnom predstavení mládežníckeho ochotníckeho súboru, ktorý je súčasťou komárňanskej Matice slovenskej.

Takáto veta môže u neznalých komárňanského mikrosveta vyvolať rôzne asociácie. Komárňanská Matica bude dozaista poslednou ale o to mocnejšou baštou hejslováckeho blúznenia z 19. storočia. Matica zabudnutá v čase a zajatá vo fixnej predstave, že je na predmostí Dunaja ochrankyňou Slovákov pred akýmisi expanzie chtivými panónskymi vetrami.

Divadelný kúsok, ktorý sa na matičných doskách predstaví, bude mať akiste taktiež pôvod v dlhom 19. storočí. A mladí ochotníci budú mať, samozrejme, viac ochoty – prípadne národniarskeho zápalu – než talentu.

Komárňanská skúsenosť však ukazuje, že tunajšia Matica nie je nacionalistickou baštou, ale skôr ostrovom pozitívnej deviácie uprostred oceánu dávno pozáručného a zbytočného matičiarskeho nacionalizmu. A s poľutovaním a zdvihnutým prstom treba dodať, že nacionalizmus je očividne ešte jednou z tých menej škodlivých ideológií, ktoré Matica Slovenská neskrývane slovenskej spoločnosti ponúka…

Zdá sa však, že v Komárne majú matičiari celkom iné témy. Pre tamojší mládežnícky súbor Dramaťák, ktorý je vedený riaditeľom miestnej Matice Jozefom Černekom, je kľúčovým slovom kultúra bez potreby toto slovo prehnane zaťažovať obmedzujúcimi národnostnými prívlastkami. Tieto slová potvrdzuje aj spomínaný riaditeľ, ktorý tvrdí, že prvoradou úlohou tamojšej Matice je spájať všetkých obyvateľov Komárna. Na divadelných doskách komárňanskej Matice nájdeme namiesto etnického vyhraňovania, priestor spájania slovenskej a maďarskej mládeže. Umelecká aktivita Dramaťáku neústi do otrepaného a nudného matičiarskeho monológu ale do dialógu s replikami prednesenými síce výlučne v slovenčine, ale nezriedka s evidentným maďarským prízvukom. 

Na predstavenie do Komárna som vycestoval najmä zo zvedavosti. Väčšmi než umelecké teleso ma totiž matičiarsky divadelný súbor, v ktorom národnosť nie je témou, zaujal ako málo uveriteľná kuriozita. Priznám sa, očakával som zážitok podobný cirkusovému predstaveniu, kde sa tlieska tancujúcim medveďom nie pre to, že by predviedli strhujúci tanečný výkon, ale skrátka pre to, že tancujúce medvede sú kurióznym úkazom. Lenže Dramaťák nenaplnil ani moje predpojaté očakávania plynúce z faktu, že ide o ochotnícky súbor. Dramaťák so svojim muzikálom Zver ukázal, že rozhodne nepatrí do siedmej hereckej ligy. Mladí ochotníci sa zo zásady neuskromňujú s prebratými kúskami, ale prezentujú výlučne autorské predstavenia. Kvalitný scenár, hudba, choreografia i kostýmy pochádzajú z originálnej dielne tohto súboru, ktorý navyše disponuje obstojným množstvom mladých ale výrazných hereckých, speváckych a tanečníckych osobností. Som dokonca presvedčený o tom, že je otázkou času, kedy sa pre niektoré z nich stane miestna matičiarska divadelná sála primalou.

Téma, ktorú si mladí ochotníci trúfli spracovať, je nemenej ambiciózna než oni samotní. Vo svojom spracovaní rozprávkového námetu Krásky a zvieraťa totiž takpovediac prijali výzvu antickej drámy a popasovali sa s témou človeka, ktorý sa vzoprel údelu bohov. Originálne uchopenie materiálov z rôznych náboženstiev sveta, repliky božstiev, ktoré občas až zarážajúco pripomínajú poetiku védskej literatúry, ako aj  miestami mystická hudba muzikálu nemôžu nechať vnímavejšieho diváka aspoň na chvíľu ľahostajného voči veľkým filozofickým otázkam.

Pomyslenie na obrovské množstvo času, energie a nadšenia, ktoré musela partia detí a mladých ľudí investovať do toho, aby sa ľudsky i technicky zohrala na tenkom ľade komplikovaného muzikálového žánru, ešte väčšmi umocňuje moje presvedčenie, že keď podnikneme cestu do Komárna za Dramaťákom, uvidíme oveľa viac než len divadelnú „lesnú ligu“. V hraničnom meste Komárno totiž prídete na Zver a uvidíte človečinu. Človečinu bez zbytočných hraníc.  Na zriedkavú kuriozitu v podobe  Matice dávajúcej zmysel aj v 21. storočí by sa snáď mohli prísť pozrieť aj matičiari z ostatných častí Slovenska. Na svojej periférii by možno našli návod na to, ako z Matice urobiť modernú a pre modernú spoločnosť prínosnú ustanovizeň.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

•